Všetky staré hodnoty stratili hodnoty. Sviatočné zamyslenie našej krajanky v Kanade.
S akou ľahkosťou sa púšťajú starého, tradícií, osvedčených návodov ako žiť?! Ktoré už síce dávno neplatia:
Dobre sa uč, niečo v živote dosiahneš!
Len poctivá práca prinesie úspech!
Našetri si a potom kúp!
S akou ľahkosťou opúšťajú vzory a prispôsobujú sa svetu, tomu čudnému, zdeformovanému, s inými pravidlami. S akou ľahkosťou sa vzdávajú a ani netušia, že sa vzdávajú.
Dobré už nie je dobré!
Zlé už nie je zlé!
Dobré je zlé a zlé je dobré!
Všetky staré hodnoty stratili hodnoty. A oni s ľahkosťou mladosti berú svet ako prichádza. Dávajú slovám iný význam. S úzkosťou sa pozerám aj na tých malých, čo v nedeľnom oblečené s korbáčikom recitujú „šibi ryby…“Aspoň do kamery. Ešte sa zubami – nechtami držia.
Potrebujem snívať reálne sny.Zavriem oči a je tam prázdno. Uvidím sen a takto ho zrealizujeme. Bývala tam jasná vizualizácia…A teraz je tam…Na čo? Pre koho? Kedy? Ako? Prázdno! Každému hovorím, maličké kroky, dôležité je teraz a hneď potom a zase kúsok. Áno, pomáha to z najväčšieho trápenia. Ale život potrebuje víziu, perspektívu, budúcnosť. A tam je čiara, za ktorú nevidno. Dobre, že nevidno?
Bolo koze dobre, išla na ľad tancovať?
Ľubica Fajnerová, Kanada
Ilustračná foto Depositphotos.com
